Pamiatky

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol Nanebovzatia Panny Márie dal postaviť v roku 1928 vtedajší kňaz a dekan Ján Briššák (1.4.1866 – 2.1.1928). Pochádzal z Rabče a žiaľ sa dokončenia stavby už nedožil, keďže bol kostol dostavaný až v roku 1933.  Práve na sviatok Nanebovzatia Panny Márie bol dňa 15. augusta 1934 vysvätený. Na farnosti pôsobili v tom čase kňazi Kočiš a kaplán Balara. Napriek tomu, že je kostol postavený v modernom štýle, sú zachované prvky románskeho slohu. Pýchou kostola je bezpochyby organ privezený z Tirolska. V tej dobe bol najväčším na Orave. Dva väčšie a jeden menší zvon sú umiestnené vo veži kostola. Najväčší zvon je pomenovaný „Štefan“.

Za pôsobenia administrátora Albína Senaja bol kostol v roku 1968 prvý raz vymaľovaný. Dva bočné oltáre sa zakúpili v Čechách (v súčasnosti z nich existujú len niektoré časti). Neskôr sa postupne uskutočnili ďalšie úpravy – rekonštrukcia obetného stola, nového osvetlenia, celková nová elektroinštalácia, nová medená krytina.

Významným dňom nielen pre kostol, ale i obec bol 11. august 1996. V tom čase sa uskutočnili oslavy 200. výročia postavenia starého kostola a 440. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Konala sa slávnostná svätá omša, ktorú celebroval spišský diecézny biskup František Tondra a na ktorej bol  inštalovaný a posvätený znak, vlajka a pečať obce. Účastnými boli i vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč a kňazi, ktorí v minulosti pôsobili v Zázrivej.

Starý vypálený kostol

Obec Zázrivá bola do roku 1748 filiálnou farnosťou farnosti Veličná. Prvým farárom v Zázrivej sa stal 10. decembra 1749 Juraj Horanský (1711-1775). Fara bola vybudovaná v roku 1748.

V roku 1705 bol v Zázrivej postavený prvý drevený kostol. Stál na začiatku lokality Dolina na vŕšku (súčasný názov Kostlec), neskôr bol rozobratý a predaný do Žaškova.

Roku 1720 bol na jeho mieste postavený murovaný kostolík.. Barokový kostol – starý kostolík v cintoríne, zasvätený všetkým svätým – stavali v rokoch 1791 – 1796. Zničil ho požiar v roku 1934.

Bol postavený v neskorobarokovom štýle a pozostával z lode, sakristie a malej predsiene, ktorá zároveň tvorila hlavný vchod. Cezeň sa vchádzalo práve do sakristie. V blízkosti hlavného oltára boli po oboch stranách dve malé okná s polkruhovou klenbou v hornej časti. Celkovo mal kostol tri vchody, v blízkosti vchodu na vežu bolo ešte jedno okno. Hlavný oltár dopĺňali dva bočné oltáre, pravý bol zasvätený Panne Márii a ľavý Michalovi Archanjelovi. Na hlavnom oltári v životnej veľkosti vynikala socha Božského Srdca Ježišovho. Bola postavená na nízkom oltári hneď za Bohostánkom, ktorému sa klaňali dvaja anjeli. V pozadí sa v bohato zdobenom ráme vynímal asi dva a pol metra vysoký obraz siahajúci až po strop. Anjeli boli umiestnení na jeho bokoch v strede. Obraz znázorňoval v hornej časti Sv. Trojicu, nebo, anjelov. V dolnej časti boli vyobrazení svätí: Pápež s trojramenným krížom a veriaci ľud. Socha sv. Antona a spovednica sa nachádzali v prednej časti kostola. V kostole stáli dva rady lavíc a neboli tam koberce, len kamenná dlažba. Strop bol jednoduchý drevený a krížová cesta v chráme chýbala. Chór bol prístupný nielen z interiéru kostola ale i zvonka. Na veži boli až tri zvony.

8.augusta v sobotu v popoludní vznikol požiar. Keďže boli ľudia roztrúsení po lúkach, lebo sušili seno v túto pozdnú žatvu, hasiť sa začalo neskoro. Preto sa zamerali len na záchranu zvonov. Ako ich spúšťali dole z veže, jeden praskol a druhý sa roztopil. A tak zachránili iba jeden zvon. Vtedajší organista a učiteľ Štefan Magúth na poslednú chvíľu zachránil sochu sv. Antona v životnej veľkosti.

Zistilo sa, že kostol podpálili úmyselne dvaja občania Zázrivej. Tento trestuhodný čin vykonali na objednávku miestneho podnikateľa, ktorý vlastnil nákladnú dopravu a obchod s petrolejom.

Na druhý týždeň od požiaru – 15. augusta mal byť odpust aj vysviacka nového kostola Nanebovzatia Panny Márie. S novým kňazom, kaplánom Balarom nesúhlasila jedna časť obyvateľov, kým tá druhá s novým kostolom a farárom Kočišom. Dokonca i modliť sa chodili oddelene. Od tej doby ruiny kostola chátrajú, len v roku 1968 sa miestny administrátor Albín Senaj pokúsil obnoviť kostol celkovou rekonštrukciou, do čoho však prišla normalizácia a viac sa kostol opraviť nepokúšal nik. V súčastnosti prebiehajú práce na rekonštrukciu starého kostola. Jedným z prvých ktorí prispeli na obnovu je obec Zázrivá a Prvá stavebná sporiteľňa a.s., za čo im patrí vďaka.