Zavedenie mien priezvísk

Zavedenie dedičných rodových mien – priezvísk koncom 17.storočia
Zavedenie priezvisk úzko súvisí s evidenciou veriacich v rímskokatolíckej cirkvi a so zavádzaním  matrík. Preto si dovolíme krátke odbočenie.

Matriky sú verejné knihy, do ktorých sa zapisujú dôležité skutočnosti z hľadiska osobného stavu občanov, narodenie, manželstvo, úmrtie a iné skutočnosti slúžiace na identifikáciu osoby.
Matriky pôvodne vznikli ako najzákladnejšia forma evidencie veriacich pre potreby rímsko-katolíckej cirkvi, neskôr sa z nich vyvinuli knihy záznamov o všetkých skutočnostiach osobného stavu občanov, ktoré boli potrebné k fungovaniu štátu.

Pokusy o zavedenie matrík poznáme od 12. storočia, ale až do 16. stor. boli neúspešné. Prelomom bol Tridentský koncil ktorý na svojom 24. zasadaní v novembri 1563 vyhlásil doktrínu „sviatosti manželstva“ ako „dobrovoľného a nerozlučiteľného zväzku“ muža a ženy. Koncil vydal nariadenie, ktorým určil presný postup jeho uzavretia a nariadil aby každý farár viedol a opatroval knihu do ktorej mal zapisovať mená manželov a svedkov, ako aj dátum a miesto manželskej zmluvy. Tiež zdôraznil nutnosť vedenia kníh pokrstených. V roku 1564 sa z podnetu ostrihomského arcibiskupa konala synoda v Trnave aby prerokovala realizáciu Tridentského koncilu v Uhorsku a teda aj vedenia kníh pokrstených a knihy manželstiev. Nasledujúca synoda v roku 1611 tiež v Trnave nariadila povinnosť dodržiavania koncilových uznesení; v oblasti matrík prikázala aby každému pokrstenému bol určený krstný otec a krstná matka, mená ktorých sa s menom pokrsteného mali riadne zapísať do príslušnej matriky. Pri vizitáciách fár, ktoré sa mali konať každý rok, mali dekani preveriť či sa riadne vedú knihy pokrstených, birmovaných a manželstiev.

Zavedenie dedičných rodových mien – priezvísk koncom 17.storočia

Dôležitým krokom k zavedeniu matrík bolo Rituale Romanum (Rituál rímsky) ktoré vyšlo z príkazu pápeža Pavla V. v roku 1614 a obsahovalo podrobné pokyny na vykonávanie náboženských obradov. Podľa rituálu sa malo v každom kostole viesť päť druhov farských kníh; kniha pokrstených, birmo-vaných, sobášených, zomrelých a kniha o stave veriacich. V knihe pokrstených sa predpisovalo okrem dátumu krstu zapísať aj dátum narodenia, nielen meno krstné ale tiež rodové (rodinné) meno, čiže priezvisko. Tu sa po prvýkrát stretávame so zavedením rodových mien – priezvísk pre všetkých veriacich.

Priezvisko je rodové meno osoby ktoré sa povinne dedí v mužskej línii; ženy pokiaľ sú slobodné používajú otcovo priezvisko, keď sa vydajú prijmú a používajú priezvisko manžela.
Podľa Rituale Romanum sa na príkaz ostrihomského arcibiskupa vypracoval tzv. Rituale Strigoniense (Rituál Ostrihomský), ktorý sa stal záväzným pre všetkých katolíkov v Uhorsku. Diecézna synoda v r. 1629 opäť prikázala farárom aby podľa vzoru uvedeného v rituáli venovali pozornosť matrikám. Pri preberaní fary novým farárom bol odchádzajúci farár povinný osobitne odovzdať inventár fary spolu s matrikami pokrstených, birmovaných a sobášených. V nepokojnej dobe sa matriky len pomaly zavádzali; až  koncom 17. storočia sa matriky zaviedli  takmer vo všetkých katolíckych farnostiach. Evanjelikov zapisovali do katolíckych matrík s poznámkou o príslušnosti k evanjelickej cirkvi.

Rozšírenie matrík vzbudilo záujem štátu o ne. Panovníčka Mária Terézia vydala niekoľko nariadení o ochrane matrík; farári boli povinní dobre ich opatrovať, nikomu nevydať originál, poskytovať výpisy z matrík. Jozef II. osvietenský absolutistický panovník v súlade s centralizačnými reformami výrazne zasiahol do záležitostí cirkví. V roku 1781 vydal Tolerančný patent ktorým zabezpečil náboženskú slobodu evanjelikom a kalvínom, a oficiálne uznanie pravoslávnym. V krátkom čase vznikli nové protestanské fary, stavali sa nové kostoly a začali sa viesť samostatné evanjelické matriky. Jozef II. pochopil význam matrík ako evidencie obyvateľstva najmä z hľadiska verejnej správy, pre účely hospodárske, vojenské i štatistické. Patentom z r. 1781 vyhlásil matriky za právoplatné verejné knihy, neskôr určil aby každý druh matrík sa viedol v osobitnej knihe podľa predpísaných rubrík. Manželský patent vydaný 6.marca 1786 zaväzoval každého farára aby vlastnou rukou zapísal do matriky sobášených všetky manželstvá uzavreté v jeho farnosti pričom mal zreteľne zaznačiť mená manželov, svedkov, miesto sobáša a svoje meno, aby uzavreté manželstvo malo aj právnu platnosť. Od roku 1788 Jozef II umožnil Židom usadiť sa v mestách a obciach, povolil im zriadiť si modlitebne a synagógy. Nariadil aby všetci Židia prijali rodové mená a nariadil rabínom aby v nemeckej reči viedli vlastné matriky narodených, sobášených a zomrelých. Odvtedy sa postupne začali viesť osobitné židovské matriky.

Zavedenie dedičných rodových mien – priezvísk koncom 17.storočia

Najstaršie matriky.
Obyvatelia Hruštína nemali vlastnú farnosť, boli od začiatku do r. 1787 fíliou lokčianskej farnosti, kam aj matrične patrili. Farnosť v Hruštíne bola založená v r. 1787, matriky začali viesť od r. 1788. Najstaršia lokčianska matrika sa nezachovala, preto ako príklad použijeme katolícku matriku Oravského Podzámku. Matrika je uchovávaná v Štátnom archíve v Bytči. Je to malá v koži viazaná kniha, dobre zachovalá. Vedená bola od roku 1709 a v knihe sa viedli:
Matrika pokrstených –  Matricula baptisatorum
Matrika sobášených –   Matricula copulatorum
Matrika zomrelých –     Matricula defunctorum
Najstaršie matriky sú písané po latinsky, a záznamy majú ustálenú formulku, ktorá sa iba po dlhom čase postupne menila a za vlády Jozefa II. sa matriky zákonom zjednotili a zaviedli sa pevné rubriky.
V matrike pokrstených bola formulka: 14-ho februára. Pokrstené je dieťa z Medzibrodia menom Dorota narodená z rodičov Jána Kocmana a Evy Tribelovej, Michala Tribela dcéry. Krstní rodičia boli Ján Haba a Anna Hanák dcéra Štefana Hanáka.
/Die 14. february. Baptisaty est infans ex Mezabrody nomine Dorothea nata ex Parentibus Joanne Koczman et Eva Tribell, Michaelis Tribell filia. Patrinis ad stantibus Joannes Haba et Anna Hanak, Stephani Hanak filia./.
V sobášnej matrike: 15 júla sú sobášení Martin Kováč, syn Jána Kováča z Medzibrodia s Katarínou Kubačkou dcérou Jána Kubačku z Medzibrodia. Svedkovia sú Juraj Klimčík a Žofia Zachar.
/Die 15. july copulaty sunt Martinus Kovacs, Joanni Kovacs filius ex Mezybrody cum Catharina Kubacska,  Joanne Kubacska  filia ex Mezabrody. Testes sunt Georgius Klimcsik et Sophia Zachar./.
V matrike zomrelých: 22. februára zomrel Matúš Belan z Medzibrodia. 58 ročný.
/Die 22. february obyt Matthaus Belan ex Mezybrody. Annorum 58./
Okrem týchto základných formuliek niekedy kňaz napísal poznámku, napr. pri utopení dieťaťa, veľmi vysokom veku , pri šľachticoch a iné.
Písmo je ťažko čitateľná kurzíva, bez odbornej pomoci archivára nie je možné laikovi mená presne prečítať. V matrike sa vyskytujú systémové chyby, napr. medzi narodenými je zapísaný zomrelý, niektoré strany sú vyblednuté skoro nečitateľné.