Zvonica v Bielej bola postavená pravdepodobne v roku 1923 občanmi Bielej. Zvon si dali odliať a zaplatili ho z verejnej zbierky, ktorú na tento účel zorganizovali.
     Zvonica slúžila dlhé roky na vŕšku Jamková. Ako prvá zvonila Terézia Žúborová od Záňov, pokračovala Margita Žúborová – Kováčová. Po rokoch sa občania rozhodli premiestniť zvonicu dole na Jamu, aby teta Terézia Žúborová (Biela 77), mala bližšie. Zvonila ako tretia v poradí a zároveň posledná až do svojej smrti. Občas zaskočili aj jej deti Ľuba, Jožko, Vlado a Milota.
Po jej smrti zvonica chradla a upadala do zabudnutia, pretože nemal kto chodiť pravidelne zvoniť. Všetci spomenutí zvonením poskytovali službu pre ostatných.
     V roku 2017 sa partia ľudí rozhodla zvonicu obnoviť a vrátiť ju na pôvodné miesto, na vŕšok Jamková, odkiaľ sa lepšie rozlieha zvuk zvona. Zvon bol demontovaný, opravili sa ložiská, za čo ďakujeme Jánovi Chovancovi. Čo sa týka zvonice – jej drevenej časti, architektonický návrh ako bude vyzerať, spracovala Natália Mníchová a spolu so svojim otcom Matúšom Mníchom zhotovili skelet zvonice. Zemné práce mal na starosti Štefan Janký. Ostatné práce dokončil Peter Jurčík s partiou. Elektronické ovládanie zvona zhotovila Zvonárska dielňa Albína Iváka a a uhradila rodina Sobolovská z Bratislavy. Elektroinštaláciu zhotovil Ondrej Babic.
     Významnou mierou na znovuzrodení zvonice sa podieľal poslanec obecného zastupiteľstva Jozef Červeň, ktorý bol pri zrode nápadu a neustále pripomínal realizáciu. Vďaka patrí aj Urbáru, pozemkové spoločenstvo Zázrivá, ktorý poskytol drevo na skelet zvonice.
Ďakujeme všetkým, ktorí nápadmi a myšlienkami prispeli k znovuzrodeniu tejto zvoničky. Veľké Pán Boh zaplať patrí aj duchovnému správcovi našej farnosti, p. farárovi Dušanovi Semanovi, za jeho podporu a požehnanie zvonice.

Stretneme sa 27.06.2020 o 17:00 v Bielej pri zvonici.

Zvonica v Bielej
V Zázrivej medzi prvé zvonice patrí asi zvonica v Bielej, lebo mala najviac obyvateľov a tým pádom si to mohli aj dovoliť – kúpiť väčší zvon, lebo v tej dobe, ako vieme, bola veľká bieda a rôzne choroby. V roku 1923 sa ho rozhodli dať uliať v Trnave Hojzovci Kurbaľovci. Obyvatelia si na zvon dali odliať takýto nápis, aby sa stratil: „Tento zvon zadovážili z pomoci božej ku cti a sláve obyvatelia Belanskí.“ Zvon z Bielej patrí medzi najkrajšie v Zázrivej. Je veľkých rozmerov a krásne gravírovaný. Za oných čias iste mal aj krásny hlas. Teraz je už pomaly tri desaťročia ticho. Posledná zvonárka pani Žúborová zomrela a zvon postupne zmĺkol. Takže v týchto dňoch ho nepočuť ani v radostnej, ani v smutnej chvíli. Naši rodičia a starí rodičia by len zalomili rukami a dodali, že aká veľká škoda. V terajšej dobe, keď máme rôzne možnosti, necháme chátrať bez povšimnutia takúto vzácnosť. Veď v terajšej dobe propagujeme rôzne iné veci a to, že už Cyril a Metod nás učili – Dedičstvo našich otcov zachovaj nám pane – na to už sme všetci zabudli. Ten zvon, ak sa niekedy rozhojdá na Belanskom Grúniku, tak ho bude počuť z rôznych ozvien spod Rozsutca, Behára, Magury či Čapice až do Petrovej či Doliny a Grúňov. Ten zvon preto aj tak skončil, lebo sa rozprávalo, že zvon je prasknutý, ale to nie je pravda. On je len odspodu odbitý. Podľa záznamu na zvone je zrejmé, že je najstarší, že o pár rokov bude mať stovku a preto sa mu patrí venovať patričnú úctu. A Belani by sa mali spojiť a na mieste, kde dlhé roky sa ohlášal ľuďom, aby znova začal plniť svoju úlohu. Grúnik za Vrchom je na to ako stvorený.

zdroj Noviny K sebe – ročník XIX, číslo 3, august 2019, spísal Ján Chovanec, prepísal Samuel Prílepok