Biologicky rozložiteľný odpad ako odpad zo záhrad, najmä kvety, konáre, lístie, pokosená tráva či šupky z kuchyne podľa zákona o odpadoch nemôže končiť na skládke ako na zmesový odpad. Musí byť zhodnocovaný napríklad kompostovaním. Prečo to tak je?

Bioodpad z domácností sa donedávna umiestňoval na skládky komunálneho odpadu, ktoré začali naberať nekontrolované rozmery. Bioodpad ako taký je sám o sebe je vo väčšine prípadov neškodná látka, avšak jeho zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekontrolovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach. Keď sa tento organický odpad rozkladá na skládke pri anaeróbnych podmienkach, vzniká skládkový plyn a jeho prioritnou zložkou je metán. Ten je jedným z hlavných atmosférických stopových plynov zodpovedných za rozšírený problém skleníkového efektu a narastanie globálneho teplotného priemeru. Taktiež spaľovanie zeleného odpadu v domácnostiach a spaľovniach dostalo červenú, pretože pokiaľ sa bioodpad dostane do spaľovne, stáva sa zdrojom pre tvorbu toxických plynov – dioxínov. Práve z týchto dôvodov sa v spoločnosti pristúpilo k zmenám v oblasti nakladania s komunálnym a biologicky rozložiteľným odpadom. A keďže naša obec chce v tomto smere taktiež napredovať, stihla už zrealizovať prvé kroky k postupnému zavádzaniu systému domáceho kompostovania prostredníctvom záhradných kompostérov. Tie by mali byť postupne súčasťou každého rodinného domu.

Viac ako polovicu odpadu odpadu tvorí práve bioodpad

Každý obyvateľ vyprodukuje cca 359 kg odpadu ročne, z ktorého až 45% tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Pre zjednodušenie: každá nádoba pri dome/ bytovke obsahuje skoro polovicu bioodpadu. Nádoby odchádzajú na skládky aj s odpadom, ktorý tam nepatrí. Práve projekt domáceho kompostovania by mal byť účinnou cestou k tomu, aby sa toto obrovské  množstvo zeleného odpadu nekončilo na skládke. Ak by sa v nich takýto odpad totiž nenachádzal, ale priamo ho občania spracovávali na svojich záhradách, znížilo by sa celkové množstvo komunálneho odpadu, ktorý je vyvážaný z našej obce.

Kompostovanie ako tradícia a nový trend v jednom

Už naši prarodičia dobre vedeli, že ak v prírode nebudú ničím plytvať, ak k nej budú ohľaduplní, dobrom  sa im odplatí. To, čo sa javilo ako nevyužiteľný odpad a záťaž, dokázali spracovať a ďalej využívať. Reč je o kompostovaní, o vhodnom zaobchádzaní s niečím, čo sa dnes nazýva bioodpad. Kompostovanie je totiž prírode najbližší spôsob, ako nakladať s organickými zbytkami. Tráva, seno, burina, slama, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde sa tak navracia to, čo sa pri pestovaní plodín z nej odčerpáva.

Na Slovensku má kompostovanie veľkú tradíciu. Dokonca oveľa väčšiu, ako v ostatných krajinách. Tradičný spôsob kompostovania v hnojiskách a jamách postupne vystriedalo moderné a funkčnejšie riešenie – kompostovanie v kompostéroch. V nich dochádza k rýchlejšiemu rozkladu biologických odpadov za pomoci vzduchu a pôsobením mikroorganizmov či ostatných pôdnych organizmov. Aj napriek tomu, že rozkladný proces v kompostéroch prebieha na rovnakej  báze ako v pôde, je možné ho technologicky ovládať a zefektívňovať, aby kvalitného prírodného hnojiva bolo v čo najväčšom množstve a v čo najkratšom čase. V hnojisku, ktoré má na záhrade väčšina ľudí, trvá spracovanie biodpadu minimálne rok. Kompostér, tým že udržuje teplotu a vlhkosť, túto dobu skracuje až o tretinu. Navyše nevyžaduje takú veľkú starostlivosť ako bežné kompostovanie v hnojiskách. Kompostovanie je teda ekologické aj ekonomické riešenie, ktoré zabraňuje vzniku ďalšieho odpadu. Z hľadiska životného prostredia je jednou z najprirodzenejších foriem recyklácie. Zužitkovaním zeleného odpadu sa získava kvalitné hnojivo a nie je potrebné nakupovať drahé priemyselné výrobky.

FOTO: www.menejodpadu.sk

VIAC INFORMÁCIÍ V PORADNI NA www.zemito.sk