V okolí Zázrivej je množstvo kultúrnych pamiatok a historických skvostov. Oravský región ponúka turistom a návštevníkom nielen čarovnú prírodu, ale i bohatú históriu a dejiny.

ORAVSKÝ HRAD

Oravský hrad postavili naši predkovia na obrovskom skalnatom brale Skrušinského pohoria nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok. Patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky na Slovensku, v roku 2008 bol najnavštevovanejším hradom, keďže ho navštívilo až 210 tisíc návštevníkov.
Majestátnu stavbu tvoria dolný, stredný a horný hrad umiestnený vo výške 112m nad hladinou rieky Oravy. Hrad postavili na strategicky dôležitom mieste uhorsko – poľskej cesty. Stavali ho postupne od 13. až do 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade. Rušný vojenský i spoločenský život vládol na hrade najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias Thurzovcov (1550-1621). V druhej polovici 17. storočia sa ho na čas zmocnili sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku. Hrad od nich však skoro dobylo a kruto pomstilo cisárske vojsko na vodcoch povstania i poddanom ľude. V roku 1800 hrad vyhorel, no čoskoro ho opravili. K veľkorysej obnove hradu sa pristúpilo v roku 1953, odkedy je súčas´tou Oravského múzea. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.

MÚZEUM ORAVSKEJ DEDINY ZUBEREC – BRESTOVÁ

Múzeum Oravskej dediny Zuberec sa nachádza pod Západnými Tatrami v prekrásnom prostredí v podhorí Roháčov. Pôvodne tu boli pasienky, až kým sa v roku 1967 nezačalo stavať múzeum, do ktorého sa postupne premiestňovali domy z rôznych oravských dedín. Areál je rozčlenený na niekoľko častí – Dolnooravský rínok, Zamagurská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko. Tak ako v skutočnej dedine sú tu obytné a hospodárske stavby (domy, komory, usadlosti, senníky, salaš), remeselnícke objekty (kováčska vyhňa, hrnčiarska pec) a technické stavby (mlyn, valcha, mangeľ, olejáreň). Areálom preteká horský potok Studená, z ktorého je napojený vodný náhon pre mlyn a valchu. Samozrejme v dedinke nechýba ani kostol sv. Alžbety zo Zábreže z 15. storočia.
Počas letných mesiacov júl a august sa tu konajú rôzne ukážky remeselnej výroby spojené s predajom, scénická mozaika – slovom, spevom a tancom o ľudovej kultúre Oravy, spracovanie ovčej vlny a ľanu, výroba plátna a súkna, ľudový odev a účinkuje folklórna skupina Brestová a jej hostia.
Návštevníkom tak život na Orave v minulosti približujú bohatá etnografická expozícia, chov domácich zvierat i pestovanie technických a úžitkových plodín.

VLKOLÍNEC

Vlkolínec sa nachádza vo vnútorných Západných Karpatoch, v pohorí Veľká fatra, vo výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo. V tejto obci sa zachovalo 55 pôvodných, takmer nezmenených sedliackych zrubových domčekov, pochádzajúcich z 16.-19.storočia. Je to trvalo obývaná obec a v súčasnosti tam žije 29 obyvateľov v 18 domoch. Medzi vzácne stavby Vlkolínca patrí zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770, zrubová rumpálová studňa z roku 1860 a murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875.
V dedinke je i Múzeum s expozíciou kultúry bývania vo Vlkolínci – „Roľnícky dom“ Liptovského múzea a niekoľko pamätných tabúľ venovaných padlým Vlkolínčanom, učiteľovi na vlkolínskej škole a ďalšie.
Táto rázovitá obec bola zaradená v roku 1993 do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex.

SLANICKÝ OSTROV UMENIA

V prekrásnej prírodnej scenérii Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady sú lokalizované stále expozície ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie.
Výstavbou vodného diela navždy zmizlo v roku 1953 pod vodou päť osád – Ústie, Osada, Hámre, Slanica, Lavkov. Boli zbúrané dva kostoly – v Ústí a v Osade. Ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. Expozície Oravskej galérie, ktorá boli otvorené v rokoch 1971 — 1973. V interiéri kostola je nainštalovaná expozícia „Tradičná ľudová plastika a maľba“. V exteriéri ostrova vzniklo lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“
V bývalej hrobke sa nachádza inovovaná expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady. Expozície sa svojou jedinečnosťou zaradili medzi najnavštevovanejšie kultúrne miesta Oravy.

PRYBILINA

Múzeum Liptovskej dediny je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústi Račkovej doliny tak, že priamo nad ním sa vypínajú štíty Západných Tatier. Nachádzajú sa tu stavby z obcí horného a dolného Liptova, a zo zatopenej oblasti vodného diela Liptovská Mara. Život obyvateľov dediny približuje obydlie želiara z Liptovskej Sielnice a Černovej, bývanie stredných roľníkov a remeselníkov reprezentujú domy krajčíra a remenára z Likavky, kováča z Liptovskej Kokavy a kolára z Liptovskej Sielnice. Život bohatších vrstiev dokumentuje dom richtára z Liptovského Trnovca, zemiansky dom z Paludze a kaštieľ z Parížoviec. Zaujímavý je aj objekt školy z Valaskej Dubovej. Dominantou areálu je gotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary.
V múzeu Liptovskej dediny sa organizujú aj príležitostné kultúrne podujatia. Atrakciou je možnosť jazdy na koňoch.

DOLNÝ KUBÍN

Priamo v meste Dolný Kubín, si môžete dopriať prechádzku po Hviezdoslavovom námestí a navštíviť literárne múzeum P.O.Hviezdoslava. Základom pre vznik múzea sa stala vecná pozostalosť po básnikovi, ktorú darovala jeho manželka Ilona Országhová, rodená Nováková.
Za zmienku nepochybne stojí aj Župný dom zo 17. storočia, v ktorom je umiestnená Oravská galéria. Je orientovaná prevažne na slovenské ľudové a insitné umenie a slovenské umenie z 15. – 19. storočia a medzi trvalé expozície patria Ikony, Slovenské výtvarné umenie 20. storočia, Tradičné ľudové umenie – výber, Mária Medvecká – maliarka Oravy.
Zaujímavosťou v meste Dolný Kubín je aj Kolonádny most pre peších, ktorý spája Malý Bysterec a staré mesto. Vzdialenosť do Dolného Kubína zo Zázrivej je 20 km.

ISTEBNÉ

Nemožno opomenúť drevený Evanjelický artikulárny kostol zachovaný z roku 1681 v neďalekej obci Istebné.
Artikulárne kostoly sú charakteristické tým, že museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Mohli sa stavať jedine z dreva, keďže sa na ich stavbu nesmel použiť kameň ani železo. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5.
Evanjelický artikulárny kostol v Istebnom bol postavený na vŕšku nad obcou v roku 1686. Má pôdorys v tvare gréckeho kríža a v roku 1730 ho rozšírili o novú loď. Vzácne maľby, oltáre, kazateľnica a krstiteľnica pochádzajú z čias stavby kostola. Objekt (spolu so zrubovou zvonicou) patrí medzi najhodnotnejšie historické stavby na Orave.