Virtuálna pamätná tabula obetiam svetových vojen a občanom

Obec Zázrivá  v čase 2. svetovej vojny (obdobie 1.9.1939-8.5.1945)
Dnešné vekové rozčlenenie zázrivského obyvateľstva vo vzťahu k udalostiam 2. svetovej vojny v priamej nadväznosti na jej dotyk so Zázrivou možno rozdeliť do týchto skupín:
1. Osemdesiatroční a starší obyvatelia Zázrivej (ročníky narodenia: 1904-1923 čiastočne aj ročník narodenia 1924), z tejto vekovej skupiny sa mnohí Zázrivčania zúčastnili so zbraňou v ruke na  rozličných frontoch a bojiskách 2. svetovej vojny, väčšina z nich už odpočíva na zázrivskom cintoríne  a na iných cintorínoch alebo ich pozostatky hnijú v ďalekej cudzej zemi( Ukrajina, Bielorusko, Rusko).
2. Sedemdesiatroční a starší obyvatelia Zázrivej alebo v Zázrivej narodení (ročník narodenia :1925-1933), túto skupinu tvoria tí Zázrivčania, ktorí v tom čase mali 10-19 rokov, teda posudzujú všetky tieto vojnové udalosti v optike svojich detských a mládeneckých rokov.
3. Osobitnú skupinu vytvárajú ročníky narodenia 1934-1938, patria síce podľa roku  narodenia do predvojnovej generácie, ale na vojnové udalosti majú len kusé rozpomienky a s mnohými nepresnosťami.
4. Potom je tu vojnová generácia ročníkov narodenia 1939-do 8.5. 1945, dnes sú to statní šesťdesiatnici, na vojnové udalosti sa priamo nepamätajú, ale z rozprávania svojich rodičov a starších súrodencov vedia, že v čase ich narodenia neboli plienky, a tak ich matky zabaľovali do kusov nastrihaných z domáceho plátna a neboli ani cumlíky, ale v plátenom uzlíku zavinutá nejaká sladkosť ako náhrada za dnešný cumeľ.
5. Najpočetnejšou skupinou Zázrivčanov je generácia ročníkov narodenia: po 8.5.1945 až po dnešnú súčasnosť. Mnohí z nich sa  zo Zázrivej odsťahovali do blízkeho alebo vzdialenejšieho okolia. Títo Zázrivčania majú len kusé informácie zo školy a z ich rodín o týchto vojnových udalostiach. V rozhovoroch na tieto témy často reagujú takýmito konštatovaniami: Aj vám sa zunovalo, keď vám veteráni z 1. svetovej vojny stále rozprávali o bojoch na Pijave v Taliansku a v Halíči. Nás zaujíma diskotéka, elektronika, počítače, televízia atď. Nech táto časť tejto novej monografie o Zázrivej v telegrafickom štýle priblíži mladým Zázrivčanom ťažké časy 2. svetovej vojny, ktoré kruto zasahovali aj do rázovitej dolnooravskej obce Zázrivá.

ZOZNAM PADLÝCH V II. SVETOVEJ VOJNE

Zoznam Zázrivských občanov, ktorí boli zabití a postihnutí počas II. svetovej vojny

Zabití nemcami boli:
Ondrej Kokoška z Podskalia, ktorý zomrel u partizánov na Jankovom vŕšku pri Bánovciach, Jozef Matúš Lojzák zomrel ako malé dieťa v Plešivej v otcovom náručí, keď bol strelený do hlavy 16.10.1944, Adam Pikla Pivničiar  zomrel  na Brestove v septembri 1944, Ondrej Kildiš z Havranej bol zastrelený spolu s troma partizánmi ( dvaja Rusi + jeden Slovák), Štefan Špoták z Plaveckého Podhradia ( za manželku mal Katarínu Fašánkovú druhý krát vydatú za Chovancom) zomrel v Liptovskom Mikuláši pri moste, Adam Matúš Špirka (bol mu spálený aj dom za obecným úradom), Adam Červeň z Bielej (nevrátil sa zo SNP, zahynul v zajatí).
Zomreli v nemeckom zajatí:
Martin Zemčík  (rodák z Moravy muž Piklovej), Ján Láštic hájnik , bratia Adam Katreniak,  Ján Chodák, Pavol Kofroň( rodák z Moravy), Ján Kokoška, Ondrej Ondrík, František Žúbor, Juraj Fedor Petrov, Adam Plančo spod Brehu všetko chlapi z Ústredia. Karol Purda z Kozínskej, Ján Babiš z Plešivej, Jozef Trnovec z Rýgla z Ráztok, židovské sestry Jozefína Aranka Thomasschoffové, krčmárky z Ústredia zomreli v koncentračnom tábore Ošwiecin v Poľsku, Andrej Karcol z hornej Plešivej zomrel v koncentračnom tábore Dachau v Nemecku.
I. Československom armádnom zbore bojovali a vevrátili sa:
Jozef Nezník a Adam Pikla z Ústredia, Michal Gaššo z Malej Havranej  všetci  padli v bojoch o Dukliansky priesmyk
V Slovenskej armáde na  Východnom fronte padli:
Ondrej Kuma Záň z Kozínskej a Jozef Žúbor z Bielej obidvoch zabili ruskí partizáni
Partizánskymi obeťami sa stali:
Ján Zelina (od Terchovej manželka zo Zázrivej) zomrel  v Lučivnej, Ján Trnovec a Pavol Štiak z Ústredia boli zastrelení v Kozínskej, Jozef Schuller učiteľ v Bielej bol dobitý na smrť pred otčami svojej matky, Ondrej Štyrák  z Ráztok a Ján Konštiak (z Párnice) horár z Kozínskej boli zastrelení v Havranej spolu s piatimi maďarskými vojakmi. Adam Pikla z Ústredia ( frontový vojak z I. sv vojny) bol pred Kastelovičovým domom strelený do úst, Ján Láštic z Ráztok zomrel v Končitej (navlastný syn Juraja Kyldiša z Havranej- zabili ho gardisti), Mária Žúborová rod. Gabrhelová (stará mať Vlada Cingela) bola  zastrelená zázrivskou domobranou pred Ballovým domom, údajne neuposlúchla výzvu Stoj!
Sovietsky vojaci zastrelili:
Ondreja Mäsiara Papalu ml (richtárovho syna) zastrelili na ráscestí pred kostolom v Terchovej
Zo sovietskeho zajatia, kam boli násilne odvlečení orgánmi NKVD sa nevrátili:
Ján Hlbočan, Onrej Mlynár-otec a  Ondrej Mlynár- syn, Ondrej Mlynár Komorový, Ján Babiš, Ján Marienčin-otec všetko chlapi z Bielej . Ondrej Pazdera z Havranej  bol ranený, pred niekoľkými rokmi prišla správa o jeho úmrtí.
Zo sovietskeho zajatia sa vrátili:
Jozef Marienčin, syn- (zomrel na následky doma) Adam Prachár z Plešivej (zomrel na následky doma), Ondrej Jánoštín, učiteľ, Ondrej Plančo, Ignác Štric, horár z križovatky, Štefan Kastelovič všetci z Ústredia,Ondrej Plančo z Končitej.
V Paradesantnej brigáde plk. Svobodu bojovali a z východného frontu sa vrátili:
Ján Mahút a Ján Macek z Doliny, Adam Štyrák z Ráztok, Ján Žák (Páter noster) v Ústredia, Ondrej Vojvoda z Kozínskej (ročník 1922), Adam Taraba z Končitej.
Na talianskom fronte bojovali a vrátili sa:
Ondrej Zelenec a Jozef Janký z Ústredia, Pavol Kralčák z Plešivej, ktorý sa vrátil s prestrelenou nohou.
Z nemeckého zajatia sa vrátili:
František Čupaj z Kozínskej, Adam Drengubiak z Havranej a Michal Gaššo z konča Havranej, Adam Bella z Ústredia, Ignác Štric z Havranej (zima 1944), Vasil Botis z Ústredia (zima 1944), Adam Fašánok a Juraj Zaťko Kralčák z Bielej, Ondrej Butkaj z Ústredia, Adam Jellúš Majda z konča Havranej, Jozef Prílepok z Kozínskej, Jozef Mlynárik z Končitej, Adam Láštic z Ústredia, Alino Ballo z Ústredia. Ján Smolka Lúška ušiel z kasární v Martine, Ján Karcol Jurov  bol zajatý v tábore v Malackách, Ján Jančo- bol ranený do hlavy črepinou od míny.
Po fronte sa vrátili:
Ondrej Nezník z Ústredia, Ondrej Chovanec a Ján Šuťár z Petrovej, Ján Janký od Jankých, Ján Pikla z Plešivej, Juraj Košarišťan z Mlyniska, Juraj Flajs Bašťár z Ústredia, Ján Matúš spod Rakytovej z Hornej Plešivej.
Počas transportu ušli a zachránili si život.
Matúš Kralčák z Plešivej, ktorý vyskočil cestou do Ružomberka z auta medzi Likavkou a Valaskou Dubovou, Jozef Ligas z Mlyniska  a Ondrej Pollák z Veľkej Petrovej ušli z vlaku smerom do Žiliny,
Obete vojny sú aj:
Ppor Ján Źúbor z Ráztok, ktorého na cvičisku roztrhol granát, Ondrej Žúbor Kováč- zomrel pri dopravnej nehode, Ondrej Dutka  z Košarísk, ktorého zabila ho nájdená munícia v Likavke, Ján Žúbor od Chaty a Jozef Fedor od školy, ktorí pásli dobytok pri Prievidzi, tu našli muníciu, ktorá ich zabila. Ján Barienčík (John zahynul v americkej armáde  pri leteckej havárii niekde na Kórei, Milan Škyvra z Havranej, našiel granát ktorý mu odtrhol ruku a zničil oko, Ondrej Prílepok z Končitej prišiel pri neodbornej manipulácii o prsty na ruke, Ján Jellúš z Doliny po zásahu črepiny z míny prišiel o nohu v členku, Ondrej Hlbočan z Kozínskej bol strelený Nemcami do krku, prežil zranenie, zomrel na následky o pár rokov, Jozef Kokoška z Podskalia zomrel po zásahu americkej bomby v Bratislave, Ján Pikla zomrel po zásahu bomby v Bratislave, Žofia Káziková rod. Kupčová z Plešivej zomrela po priamom zásahu míny v dolnej Plešivej.

spracoval Miroslav Karcol