Veľmi, veľmi dávno, v gréckom meste Patara, sa narodilo do bohatej rodiny dieťatko Mikuláš. Mikulášovi rodičia boli dobrí, mali radi ľudí, pomáhali im a tak vychovávali aj synčeka Mikuláša. Keď bol Mikuláš veľmi mladý, jeho rodičia zomreli a on po nich zdedil veľký majetok. Mikuláš sa nemusel báť o svoje živobytie, mohol si žiť bezstarostne a v blahobyte, rozhodol sa však inak. Začal pomáhať chudobným, chorým ľuďom a všetkým, ktorí sa ocitli v núdzi. Mikuláš veril, že za dobré skutky sa dostane do neba. Pomáhal tajne, pretože bol skromný a nechcel, aby ho za pomoc ľudia chválili . Za nezištnú pomoc si ľudia Mikuláša veľmi obľúbili, vážili si ho a mali ho radi. Mikuláš sa často stretával a rozprával s chudobnými ľuďmi a preto vedel, čo im chýba. Hovorí sa , že Mikuláš v noci obchádzal domy chudobných rodín a na okne im nechával peniaze a niečo dobré pre deti. Raz sa dozvedel, že jeden otec nešťastne prišiel o všetky peniaze a preto sa jeho tri dcéry nemôžu vydať. Mikuláš im tajne položil na okno mešec s peniazmi. Prvý deň pre prvú dcéru, druhý deň pre druhú. Otec troch dcér bol zvedavý, odkiaľ sa peniaze na okne berú, preto v tretiu noc po tme vyčkával. Keď sa pri okne objavil Mikuláš, úctivo mu ďakoval a od radosti ľuďom rozprával o jeho šľachetnom skutku. Staručký biskup Mikuláš odišiel z tohto sveta v jeden studený zimný deň, 6. decembra.

Ľudia naňho spomínajú s úctou a láskou a pre jeho dobré srdce a pomocné ruky ho začali volať svätý Mikuláš. Svätý Mikuláš dodnes v noci pred 6. decembrom chodí popod okná a pozerá ako sa deti správajú. Či pomáhajú rodičom, starým rodičom a súrodencov, či si ukladajú svoje hračky, či sú dobré, alebo neposlušné. Na svete je veľmi veľa detí, ktoré čakajú na mikulášsky balíček, preto má svätý Mikuláš pomocníkov – anjelika pre dobré deti a čertíka pre neposlušníkov.

Aj obec Zázrivá sa rozhodla v mene starostu obce obdarovať deti základnej a materskej školy balíčkami. Pre žiakov základnej školy to bolo 199 balíčkov, pre návštevníkov materskej školy 66 balíčkov. Balíčky boli doručené do školy, kde budú odovzdané deťom.

Aby Mikuláš neprehliadol ani jedno dieťa, malo by si každé dieťa, v predvečer Mikulášových menín, vyčistiť celkom samé svoje topánky, alebo čižmičky a vyložiť ich do okna, alebo ku dverám. Mikuláš a jeho pomocníci ich isto naplnia podľa zásluh.