Odborný seminár venovaný ovčiarstvu a salašníctvu v Karpatoch za účasti viacerých expertov z oblastí histórie, etnológie, chovateľstva a ochrany a tvorby životného prostredia odovzdal v Zázrivej účastníkom silný odkaz. 

Dňa 21.10.2017 sa v kultúrnom dome v Zázrivej uskutočnil odborný seminár Ovčiarstvo a salašníctvo v Karpatoch – dedičstvo, tradície a ochrana životného prostredia spojený s odbornou exkurziou. Seminár sa uskutočnil v rámci aktivity „Univerzita karpatská“ projektu Trasa valašskej kultúry, ktorý je realizovaný v poľsko – slovenskom pohraničí viacerými partnermi.

Odborný seminár otvoril hrou na zvonkohre miestny remeselník – zvonkár a nadšenec pastierskej kultúry Stanislav Otruba.

Na úvod seminára privítal prítomných manažér projektu Trasa valašskej kultúry Peter Madigár, ktorý predstavil projekt a špecificky jednotlivé ciele a plánované aktivity za projektového partnera Obec Zázrivá.

Po ňom nasledoval príspevok baču Piotra Kohuta z Koniakova, sliezskych Beskýd neďaleko Čadce –  „Bačovanie – obrady, zvyky a práca“. Piotr Kohut v roku 2013 prešiel z rumunského Brašova  pešo po Karpatoch až do moravského/valašského Rožňova v rámci akcie REDYK KARPATSKÝ „Transhumance 2013“. Piotr putoval od jari do jesene, po ceste sa k nemu pridávali miestni ovčiari podľa územia, ktorým prechádzali, preháňali miestne stáda oviec, zoznamovali sa vzájomne, utužovali kontakty, organizovali sprievodné kultúrne akcie a pripomínali si tak dávnu históriu valašskej kolonizácie, ktorá od 13storočia výrazne formovala Karpaty, ich krajinu, architektúru, kultúru a zvyky. Piotr predstavil v prezentácii svoj koncept bačovania a uchovávania tradícií, moderného prístupu k chovu v súlade s krajinou a prírodou. V Koniakove má tento bača pastierske centrum a kolibu, kde sa návštevníci môžu zoznámiť s fenoménom pastierstva, pozrieť si viaceré nástroje či spracovanie vlny, tiež v sezóne si môžu kúpiť rôzne výrobky. V Koniakove pasie okrem svojich oviec aj ovce miestnych gazdov, čím nadviazal na miestne tradičné hospodárenie. Pravidelným dôsledným košarovaním zabezpečujú v Beskydoch „kultúrny výpas“, čím dochádza k adekvátnej starostlivosti o krajinu. Piotr je jedným z hlavných iniciátorov a organizátorov Zjazdov Karpatských, spolupráce medzi pastiermi a gazdami naprieč Karpatami a tiež aj jedným z hlavných strojcov myšlienky projektu Trasa valašskej kultúry.

Druhým prednášajúcim bol PhDr. Marián Liščák, PhD, historik z kysuckého múzea v Čadci, ktorý predstavil príspevok „Valasi v severnej časti bývalej Trenčianskej stolice“ , v ktorom sa venoval fenoménu valaskej kolonizácie z pohľadu historických dokumentov.  V prezentácii Dr. Liščák  predstavil prvé kolonizačné prúdy , kde sa venoval aj dôležitému dokumentu listine Vladislava II. Z roku 1496, ktorou bola potvrdená listina kráľa Mateja, ktorá bola vydaná po roku 1475. V tomto dokumente kráľ potvrdil slobody pre valachov usadených v okolí Belej a na iných miestach a lesoch, ktoré vtedy patrili k hradu Strečno. Tento prúd kolonizácie v prihraničných regiónoch smeroval na západ popod Tatry, druhý smeroval severne územiami Haliče a južného Poľska. Tieto dva kolonizačné prúdy sa stretávali v severnej časti Oravy, Kysúc na Morave a v Sliezsku. Marián Liščák sa v prezentácii venoval aj fenoménu valašského práva, ktoré nebolo nikdy riadne kodifikované, nadviazalo však na nemecké, alebo zvykové právo predtým používané. Významným fenoménom boli v minulosti aj valašskí vojvodovia, ktorí boli predstavitelia miestnej komunity a samosprávy a vynímali sa z miestneho zvykového práva. Valasi v minulosti zabezpečovali pre šľachtu hospodárstva aj vojenské, strážne a sprievodcovské služby, často boli spájaní aj s vznikom rôznych zbojníckych družín. Prezentácia poodhalila mnohé zaujímavé atribúty historického dosídľovania severoslovenských regiónov, špecificky bývalej Trenčianskej stolice a potvrdila potrebu rozpracovávať túto problematiku a venovať sa tomuto fenoménu do budúcna intenzívnejšie či už po výskumnej, alebo publikačnej stránke.

Príspevok etnologičky PhDr. Ivety Zuskinovej z Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku a  Spoločnosti priateľov Múzea liptovskej dediny sa venoval Tradičnému ovčiarstvu a salašníctvu v Liptove, ktorého výskumu autorka venovala veľkú časť svojej profesionálnej kariéry a publikačnej, či expozičnej činnosti. Pastierstvo a salašníctvo v Liptove bolo v minulosti významným a výrazným fenoménom, ktorý ovplyvňoval život viacerých obcí, ktoré sa považovali za salašnícke, bačovské. V tomto regióne prevládalo spoločné kolektívne pasenie, kde si bačov a valachov najímali salašnícke spolky, ktoré boli tvorené z predstaviteľov miestnych komunít a mali špecifické postavenia, úlohy a poslanie. Liptovskí bačovia boli známi pre svoju zručnosť, kvalitné výrobky a spoľahlivosť. Liptovská bryndza sa minulosti vyvážala do zahraničia, exportovali ju aj dole Váhom na pltiach. V minulosti liptovskí ovčiari pásli aj na končiaroch Západných či Vysokých Tatier, neskôr pri zriadení národného parku výrazne takáto činnosť na mnohých miestach ustala. Pani Zuskinová sa v prednáške venovala životu salašníkov a ovčiarov, ich obliekaniu a hmotnej kultúre, pričom nezabudla spestriť výklad aj svojimi zážitkami, osobnými skúsenosťami a pohľadmi.

Po historicky a etnograficky ladených témach nasledoval príspevok botaničky  RNDr. Anny Dobošovej , ktorá dlhé roky pracovala na správe Národného Parku Malá Fatra „Lúky a pasienky – bohatstvo našej krajiny“. Dr. Dobošová vysvetlila význam lúk ako prírodných, poloprírodných a umelých porastov, v spojitosti so špecifickým spôsobom hospodárenia, ktoré dotváralo krajinu v minulých storočiach práve v oblasti Malej Fatry a Zázrivej. Lúky sa rôznia tak ako krajina, ktorú tvoria, ich udržiavanie a tradičné hospodárenie na nich má veľký výnam pre zachovanie druhovej pestrosti, nielen pre potreby ochrany v špecifických chránených územiach, ale aj pre celkový krajinný manažment a rozvoj cestového ruchu. V oblasti Malej Fatry a Kysuckej vrchoviny práve pre tieto lúčne spoločenstvá bola vyhlásená lokalita Zázrivské lazy , ktorá je spolu s Dubovskými lúkami a Bôrickou mlákou súčasťou sústavy chránených území Natura 2000. V súčasnosti najviac ohrozujú tieto unikátne porasty zmenšovanie ich výmery zarastane,  intenzívna stavebná činnosť a umelé zalesňovanie a ponechávanie biomasy na miestach. V závere príspevku Dr. Dobošová predstavila pasenie a tradičné obhospodarovanie (kosenie) ako riešenia pre udržiavanie týchto unikátnych porastov, ktoré vznikli práve ĺudskou činnosťou a obhospodaroovaním počas minulých storočí.

Záverečný príspevok „Ochrana genofondu pôvodných valaských oviec a ich význam pri využívaní horských typov krajiny Slovenska“ prezentoval doc. Ing. Karol Kočík, CSc., dekan Fakulty ekológie a environmentalistiky, Technickej univerzity vo Zvolene a predseda  Klubu chovateľov pôvodnej valašky. Docent Kočík sa dlhodobo venuje environmentalistike, agroekológii, environmentálnym aspektom poľnohospodárskej výroby a téme tradičného plemena oviec pôvodnej valašky.  V úvode ozrejmil pôvod plemena pôvodná valaška, proces domestifikácie, zaradenie plemena do skupiny a identifikačným znakom a variantám a varietám vzhľadom k charakteru a typu rohov. Rozšírenie valaských oviec kopírovalo kolonizačné trasy a vlny valaskej kolonizácie v Karpatoch. Docent Kočík v príspevku predstavil fenotypové osobitosti valaských oviec z hľadiska tvaru rohov, uší, sfarbenia a významu pôvodného plemena z hľadiska jej nenáročnosti, prispôsobeniu drsným klimatickým podmienkam a spôsobu spásania vyhovujúcemu krajine. V závere príspevku vyzdvihol význam týchto oviec pri využívaní horských typov krajiny, kde napomáhajú chrániť biodiverzitu v chránených krajinných oblastiach, udržovanie spoločenstiev rastlín a živočíchov, ktoré by bez pasenia vyhynuli, čím sa zabezpečuje spásanie kríkov, drevín a zabránenie sekundárnej sukcesii. Podľa posledných údajov v roku 2015 bolo na Slovensku 13 chovateľov, 374 bahníc, 108 jariek a 16 baranov, celkom 27 genealogických línií. V súčasnosti má počet chovaných pôvodných valaských oviec stúpajúcu tendenciu.

Odborný seminár bol nesmierne prínosný pre kvalitné zastúpenie lektorov a tém, ktoré sú pre oblasť Malej Fatry, Kysuckej vrchoviny a obec Zázrivá mimoriadne dôležité pre ďalšie rozvíjanie problematiky za účelom obhospodarovania krajiny trvalo udržateľným spôsobom, nadviazania na miestne tradície a zabezpečovanie miestnej produkcie a miestnych potravín ruka v ruke s rozvojom cestovného ruchu v regióne. Počas všetkých príspevkov  prebiehala intenzívna diskusia účastníkov s lektormi a navzájom, čím sa naplnil účel odborného seminára a potvrdila sa silná potreba rozvíjať túto tému aj naďalej.

Poobede sa uskutočnila odborná exkurzia, v rámci ktorej navštívili účastníci seminára remeselnícku rodinu Otrubovcov, ktorí sa v Zázrivej – Bielej venujú remeselníckym činnostiam ako je kováčstvo, výroba plechových a liatych zvoncov, roľničiek, výrobe drevných hračiek  a rôznych ďalších ľudovoumeleckých predmetov, ktoré ponúkajú na rôznych trhoch, či v predaji cez internet. Zúčastnení mali možnosť vypočuť si odborný výklad a diskutovať o rôznych aspektoch remeselníckej činnosti a živnosti, ktorá je v súčasnosti ojedinelá a v mnohých prípadoch odchádza s poslednými nositeľmi zo súčasti tradičnej kultúry a dedičstva do múzeí. Po návšteve v Bielej sa účastníci presunuli do Terchovej, kde v Prvom horskom domácom pivovare Vŕšky absolvovali odbornú exkurziu spojenú s ochutnávkou regionálnych produktov.  Počas hodinovej exkurzie so sládkom sa dozvedeli detaily o procese varenia piva, získavania surovín a v závere ochutnávali viaceré druhy piva, ktoré sa varí v tomto malom remeselnom pivovare. Ďalšou súčasťou odbornej exkurzie bola návšteva Salaša na Rovnej hore, ktorý patrí spoločnosti SYREX s.r.o. Na salaši chovajú aj tradičné valašky, z mlieka vyrábajú výrobky, ktoré predávajú v predajni, ktorá je pri ceste priamo v sedle. Návštevníci salaša majú možnosť kontaktu s domácimi hospodárskymi zvieratami a vďaka svojej výhodnej polohe je salaš najmä v letných mesiacoch a počas priaznivého počasia intenzívne vyhľadávanou a navštevovanou turistickou atrakciou regiónu. Účastníci exkurzie ochutnali miestny oštiepok, v predajni sa oboznámili s ukážkami ťahania syrových nití a ponukou miestnych syrových a mäsových výrobkov a odbornú exkurziu ukončili večerou, v rámci ktorej sa tematicky podával jahňací perkelt s maslovými haluškami.

Odborný seminár s exkurziou úspešne nadviazali na doterajšie realizované aktivity Obce Zázrivá a projektu v problematike ovčiarstva, salašníctva a krajinného manažmentu čom svedčí aj záujem a účasť aj napriek tomu, že sa konal v čase víkendového voľna.

Projekt „Trasa valašskej kultúry“ je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Projekt realizuje Stowarzyszenie na Rzecz Rozwoju i Promocji Podkarpacia „Pro Carpathia” v partnerstve s Detskou organizáciou Fénix, o.z. Územnou organizáciou Snina, Województwem Podkarpackim, Regionálnou rozvojovou agentúrou Svidník, Województwem Małopolskim, Związkiem Podhalan w Polsce, Stowarzyszeniem Wspierania Inicjatyw Gospodarczych DELTA PARTNER, Obcou Oravská Polhora, Obcou Malatiná a Obcou Zázrivá.